Šport to na Slovensku nemá ľahké a ten mládežnícky už vôbec nie. O biatone, mladých športových nádejách, o olove a o zbraniach sme sa zhovárali s viceprezidentom Slovesnkého zväzu biatlonu.

1. Pochádzate z rodiny známych biatlonistov, takže ste mal ku biatlonu a k športu, ako takému, veľmi blízko. Ako je to dnes? Je zo strany detí dostatočný záujem o tento šport, aby bolo z čoho vyberať budúcich šampiónov?

Peter Kazár: Moja generácia určitým spôsobom doplatila na zmenu systému mládežníckeho a školského športu v deväťdesiatych rokoch a prvej dekáde tohto storočia. Aj počas aktuálneho obdobia korony sledujeme v spoločnosti celkový nárast záujmu o šport a pohybové aktivity. Keďže biatlon spája zdraviu prospešné bežecké lyžovanie spolu so streľbou na cieľ, tak zvýšený záujem prirodzene registrujeme aj v našom športe. Jedná sa o spojenie fyzickej a mentálnej výkonnosti. Momentálne ale dobiehame investičný dlh do športovej infraštruktúry, materiálneho vybavenia a v mládežníckych kluboch sa aspoň čiastočne snažíme nahradiť absentujúcu základnú školskú pohybovú prípravu. O klasickom výbere športových talentov, spojeným so systémovým testovaním pohybových schopností na základných školách sa asi hovoriť nedá, ale naše pravidelné úspechy na najvýznamnejších podujatiach v mládežníckom športe dokazujú, že aj pri menšom počte športovcov vieme, pri dodržiavaní metodiky prípravy, uspieť aj za náročnejších podmienok. 

1. Vážený pán Pálka, ste niekoľkonásobný medajlista vo viacerých streleckých disciplínach, majster sveta, vicemajster sveta, vicemajster Európy, …. Ľudia, ktorí Vás poznajú dlho, so smiechom hovoria, že ste pri tréningoch vystrieľali celé vedrá streliva. Čo je na tom pravdy a koľko toho musí vystrieľať športovec, ktorý ašpiruje na úspech v medzinárodnom podujatí? Je to len o množstve vystrieľaného streliva?

Ján Pálka:  Tí čo ma poznajú, vedia že veľa nevystrieľam, ale samozrejme určité množstvo je potrebné, cca 5 až 10 tis., dôležitá je efektivita a rozvoj technických aspektov dynamickej streľby. Viem, že moji súperi sa pohybujú od 40 do 150 tis. vystrelených nábojov.

2. Pýtam sa hlavne preto, či vzhľadom na Váš šport netrpíte otravou z olova. Európska Chemická Agentúra totiž napríklad tvrdí, že olovom z kontaminovaného mäsa trpí až milión detí a aspoň 135 miliónov vtákov.

JP: No za obdobie cca 26 rokov môjho aktívneho strieľania by som už asi podľa záverov agentúry nemal žiť a nielen ja, ale ani moji streleckí kolegovia, ktorí vystrieľali ďaleko viac olova ako ja, takže z toho je jasné, že uvedená agentúra je podriadená iným záujmom. Nie je pravdivá ani objektívna. Samozrejme, olovo v určitom skupenstve, hlavne v plynnom a v inom zložení je živému organizmu škodlivé.

1. Vážený pán Kuracina, téma, ktorá najviac ťaží európsku streleckú verejnosť, je hroziaci zákaz striel na báze olova zo strany EU. Prvý zákaz ohľadne brokového streliva nás postihol 3.septembra 2020, kedy na výbore REACH došlo k prehlasovaniu stredoeurópskych štátov . Otvorene sa hovorí o ďalšom kole eurozákazov, tentokrát generálnom zákaze oloveného streliva ako takého. Čo by to znamenalo pre Grand Power z technického hľadiska?

Jaroslav Kuracina:  Technické problémy – pre nás ani nie, skôr pre majiteľov zbraní. My, chvalabohu, nie sme odkázaní na trhy Európskej únie, všetko čo vyrábame, exportujeme do zahraničia. Ale každopádne je to katastrofa, z môjho pohľadu ekoterorizmus a vyslovene šialenstvo. Olovo ľudstvo používa minimálne nejakých 3000 rokov, v starom Ríme boli nájdené vodovodné rúry z olova, ktoré boli potiahnuté vrstvou oxidu a používali sa na prepravu pitnej vody a nikto s tým nemal problém. Pri Slavkove u Brna sa doteraz nachádzajú olovené strely, pokryté vrstvou oxidu, ktorý ďalej strelu zapúzdri a zneškodní ju – svojím spôsobom. Z môjho pohľadu je to zámienka, pod ktorej rúškom “Buďme ekologickí” sa robí všetko preto, aby obyvateľstvo Európy bolo odzbrojené, sťažil sa prístup obyvateľstva Európy k strelným zbraniam, sťažila sa možnosť výcviku so strelnými zbraňami a sťažila sa sa možnosť bránenia seba a svojho majetku. Keď sa pozrieme, čo sa deje vo svete – vagabundi sú vyzbrojení, zákonadbalí občania dostávajú na frak. Páchateľ má oveľa viac práv ako obeť. Som z toho rozhorčený, deprimovaný, znechutený.

2. Aké problémy alebo komplikácie môžu očakávať majitelia starších modelov, ktoré môžu mať problém s “eko friendly” strelivom, ak by aj strelci boli schopní utiahnuť to finančne? (pozn. Pre laickú verejnosť: bezolovnaté strelivo je niekoľkonásobne drahšie ako olovené, za zhoršenia balistických vlastností, bezpečnosti). Pokiaľ viem, tak v kalibri .22 ani veľmi nejaké alternatívy neexistujú.

JK: Každopádne – malorážka aj vzduchovka sú postavené na streľbu mäkkým kovom. To znamená, že tam dôjde k veľmi rýchlemu opotrebeniu vývrtu a užívateľ sa môže svojím spôsobom s tou svojou zbraňou rozlúčiť. Naviac – celkom otvorene: malorážkové strelivo má svoj význam, nakoľko je veľmi lacné a slúži na výcvik. Bohužiaľ, ak sa niekto bude snažiť vyrábať malorážkové strelivo, povedzme so zinkovou strelou, tak už to také lacné nebude a rovnako mám pochybnosti o spoľahlivosti a funkčnosti takéhoto streliva.