Ako sme informovali v prechádzajúcom článku, na Ukrajine sa pod vplyvom neslávne známych udalostí štát spamätal a uvolnil dovtedy prísne reštriktívnu ukrajinskú zbraňovú legislatívu. Už nasledovné dní však priniesli jasnú odpoveď – že tieto iniciatívy prišli neskoro a tak sa v panike vyvolanej blížiacimi sa ruskými vojskami, štát pristúpil z zúfalému kroku:

Pred chvíľou bol vo Verchovej Rade Ukrajiny v prvom čítaní schválený návrh zákona č. 5708 o voľnom držaní strelných zbraní občanmi Ukrajiny. Posun do druhého čítania podporilo až 274 poslancov Verchovnej rady. Zároveň bolo odhlasované jeho urýchlené prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

Šport to na Slovensku nemá ľahké a ten mládežnícky už vôbec nie. O biatone, mladých športových nádejách, o olove a o zbraniach sme sa zhovárali s viceprezidentom Slovesnkého zväzu biatlonu.

1. Pochádzate z rodiny známych biatlonistov, takže ste mal ku biatlonu a k športu, ako takému, veľmi blízko. Ako je to dnes? Je zo strany detí dostatočný záujem o tento šport, aby bolo z čoho vyberať budúcich šampiónov?

Peter Kazár: Moja generácia určitým spôsobom doplatila na zmenu systému mládežníckeho a školského športu v deväťdesiatych rokoch a prvej dekáde tohto storočia. Aj počas aktuálneho obdobia korony sledujeme v spoločnosti celkový nárast záujmu o šport a pohybové aktivity. Keďže biatlon spája zdraviu prospešné bežecké lyžovanie spolu so streľbou na cieľ, tak zvýšený záujem prirodzene registrujeme aj v našom športe. Jedná sa o spojenie fyzickej a mentálnej výkonnosti. Momentálne ale dobiehame investičný dlh do športovej infraštruktúry, materiálneho vybavenia a v mládežníckych kluboch sa aspoň čiastočne snažíme nahradiť absentujúcu základnú školskú pohybovú prípravu. O klasickom výbere športových talentov, spojeným so systémovým testovaním pohybových schopností na základných školách sa asi hovoriť nedá, ale naše pravidelné úspechy na najvýznamnejších podujatiach v mládežníckom športe dokazujú, že aj pri menšom počte športovcov vieme, pri dodržiavaní metodiky prípravy, uspieť aj za náročnejších podmienok. 

Dnes prinášame rozsiahly rozhovor s predsedom Slovenskej asociácie westernovej streľby a Majstrom Európy v CAS – MUDr. Michalom Venglarčíkom, PhD.

Ozbraniach.sk: Vážený pán doktor, venujete sa westernovej streľbe, ktorá okrem tradičných požiadaviek na fyzické a mentálne schopnosti športovca, prináša spestrujúci prvok v podobe dobových kostýmov. Čím učarovala westernová streľba Vám?

Michal Venglarčík: Streľbe sa venujem od  detstva, kde nás spolu s bratom učil bezpečne strieľať zo vzduchovky  môj starý otec. Keďže sme vyrastali na príbehoch o indiánoch a kovbojoch, možnosť  venovať sa streľbe z historických zbraní vrátane obdobia Divokého západu bol náš splnený sen. Postupne sme sa venovali rôznym disciplínam MLAIC a CAS až sme skončili na stupienkoch európskych súťaží vrátane majstrovských titulov. CAS (cowboy action shooting) alebo westernová streľba, ktorá je medzinárodná strelecká disciplína od roku 1987, ktorá patrí aktuálne medzi TOP 5 v USA. Celosvetovo sa jej venujú stovky tisíc strelcov. Mňa oslovila táto disciplína jednak samotnou streľbou z historických zbraní ale zároveň úžasnou atmosférou streleckých súťaží. Oblečenie strelca, vybavenie strelca zodpovedá dobovým predlohám. Každá súťaž nie je len o športových výsledkoch ale je o stretnutí  priateľov a ich rodín,  ktoré nám aktuálne chýbajú pre pandemickú situáciu. Ďalším rozmerom je  bezpečnosť v duchu hesla “ Safety First“, edukácia bezpečnej manipulácie so strelnými zbraňami, legislatívy a histórie strelných zbraní v Európe ako aj mimo nej. Strelné zbrane sú našim technickým historickým dedičstvom , s ktorým treba pracovať a adekvátne sa k nemu správať. 

Dnes o 10.00 sa uskutočnil živý webinár Europskej chemickej agentúry ohľadne pripravovaného úplného zákazu olova. Ak niekto živil nádej, že by agentúra priniesla nejaké skutočné argumenty, bol určite sklamaný. Prakticky boli zobrazené tie isté informácie, ktoré sme sa mohli dočítať v „dokumentoch“ predložených k návrhu, ktoré sa v lepšom prípade, dajú nazvať maximálne dohadmi vytrhnutými z kontextu. Záznam z webináru je možné pozrieť tu:

Z obsahu:

1. Vážený pán Pálka, ste niekoľkonásobný medajlista vo viacerých streleckých disciplínach, majster sveta, vicemajster sveta, vicemajster Európy, …. Ľudia, ktorí Vás poznajú dlho, so smiechom hovoria, že ste pri tréningoch vystrieľali celé vedrá streliva. Čo je na tom pravdy a koľko toho musí vystrieľať športovec, ktorý ašpiruje na úspech v medzinárodnom podujatí? Je to len o množstve vystrieľaného streliva?

Ján Pálka:  Tí čo ma poznajú, vedia že veľa nevystrieľam, ale samozrejme určité množstvo je potrebné, cca 5 až 10 tis., dôležitá je efektivita a rozvoj technických aspektov dynamickej streľby. Viem, že moji súperi sa pohybujú od 40 do 150 tis. vystrelených nábojov.

2. Pýtam sa hlavne preto, či vzhľadom na Váš šport netrpíte otravou z olova. Európska Chemická Agentúra totiž napríklad tvrdí, že olovom z kontaminovaného mäsa trpí až milión detí a aspoň 135 miliónov vtákov.

JP: No za obdobie cca 26 rokov môjho aktívneho strieľania by som už asi podľa záverov agentúry nemal žiť a nielen ja, ale ani moji streleckí kolegovia, ktorí vystrieľali ďaleko viac olova ako ja, takže z toho je jasné, že uvedená agentúra je podriadená iným záujmom. Nie je pravdivá ani objektívna. Samozrejme, olovo v určitom skupenstve, hlavne v plynnom a v inom zložení je živému organizmu škodlivé.

Áno, čitate dobre. Podľa Európskej Chemickej Agentúrysa totiž údajne každoročne:
– rozptýli v životnom prostredí EU až 100 000 ton olova
– riziko otravy hrozí 135 miliónom vtákom
– až milión detí je zraniteľných toxickou otravou olovom v mäse
zdroj: https://echa.europa.eu/sk/hot-topics/lead-in-shot-bullets-and-fishing-weights

Zostáva už len dúfať. že tieto odhady má ECHA skutočne podopreté tvrdými dátami a serióznymi štúdiami. Tie čísla sa totiž s použitím kritického myslenia nezdajú ani trochu reálne. Pre predstavu: 100 000 ton olova ročne, to je cca 12,5 MILIARDY projektilov 9mm Luger ročne!!! To by každý jeden strelec v EU musel ročne vystreliť 9-10 tisíc nábojov ročne, čo je už na prvý pohľad úplný blud.

Tému naďalej sledujeme a budeme o nej informovať..

Zlých správ pre streleckú komunitu žiaľ pribúda.

Portugalské predsedníctvo predložilo návrh na možné budúce prepojenie databáz – národných registrov zbraní. Praxi si tak bude môcť neznámy človek na opačnom konci Európy pozrieť kto ste, čo ste, čo všetko vlastníte. Každého majiteľa zbraní hneď napadne, aké obrovské bezpečnostné riziko to pre osoby majiteľov zbraní prináša. V prípade úniku dát (ktoré dnes nie sú nijak výnimočné) tak bude môcť získať kriminálne prostredie informácie o tom, ako sa zmocniť zbraní legálnych držiteľov.

Okrem iného je to aj obrovský zásah do práv občanov – prečo by mala byť strelecká komunita takmer verejne spisovaná a diskriminovaná? Sú snáď vlastníci legálnych zbraní opovrhnutiahodní, alebo majú byť vyčlenení a marginalizovaní?

Podľa pravidiel EU je vnútorná bezpečnosť suverénnou oblasťou každého členského štátu a teda neexistuje najmenší dôvod na zdieľanie takýchto citlivých informácii a už vôbec nie, aby cudzie štáty disponovali informáciami, s ktorými nemajú nič spoločné.

Originál dokumentu nájdete tu: (anglicky)
https://www.statewatch.org/media/1982/eu-council-prum-firearms-proposal-5787-21.pdf

Žiaľ, všetky obavy streleckej verejnosti a rybárov na napĺňajú. Napriek ubezpečeniam, že po zákaze olova v mokradiach žiadne ďalšie reštrikcie nebudú, opak je pravdou. Európska Chemická Agentúra navrhla prakticky úplný zákaz streliva s obsahom olova.

Bez preháňania sa dá povedať, že tento zákaz je úplnou katastrofou pre celú streleckú komuniku a v prípade jeho schválenia budú jeho dopady likvidačné nielen pre amatérsky, ale aj pre vrcholový šport.

Návrh nájdete tu: https://echa.europa.eu/cs/-/towards-sustainable-outdoor-shooting-and-fishing-echa-proposes-restrictions-on-lead-use

1. Vážený pán Kuracina, téma, ktorá najviac ťaží európsku streleckú verejnosť, je hroziaci zákaz striel na báze olova zo strany EU. Prvý zákaz ohľadne brokového streliva nás postihol 3.septembra 2020, kedy na výbore REACH došlo k prehlasovaniu stredoeurópskych štátov . Otvorene sa hovorí o ďalšom kole eurozákazov, tentokrát generálnom zákaze oloveného streliva ako takého. Čo by to znamenalo pre Grand Power z technického hľadiska?

Jaroslav Kuracina:  Technické problémy – pre nás ani nie, skôr pre majiteľov zbraní. My, chvalabohu, nie sme odkázaní na trhy Európskej únie, všetko čo vyrábame, exportujeme do zahraničia. Ale každopádne je to katastrofa, z môjho pohľadu ekoterorizmus a vyslovene šialenstvo. Olovo ľudstvo používa minimálne nejakých 3000 rokov, v starom Ríme boli nájdené vodovodné rúry z olova, ktoré boli potiahnuté vrstvou oxidu a používali sa na prepravu pitnej vody a nikto s tým nemal problém. Pri Slavkove u Brna sa doteraz nachádzajú olovené strely, pokryté vrstvou oxidu, ktorý ďalej strelu zapúzdri a zneškodní ju – svojím spôsobom. Z môjho pohľadu je to zámienka, pod ktorej rúškom “Buďme ekologickí” sa robí všetko preto, aby obyvateľstvo Európy bolo odzbrojené, sťažil sa prístup obyvateľstva Európy k strelným zbraniam, sťažila sa možnosť výcviku so strelnými zbraňami a sťažila sa sa možnosť bránenia seba a svojho majetku. Keď sa pozrieme, čo sa deje vo svete – vagabundi sú vyzbrojení, zákonadbalí občania dostávajú na frak. Páchateľ má oveľa viac práv ako obeť. Som z toho rozhorčený, deprimovaný, znechutený.

2. Aké problémy alebo komplikácie môžu očakávať majitelia starších modelov, ktoré môžu mať problém s “eko friendly” strelivom, ak by aj strelci boli schopní utiahnuť to finančne? (pozn. Pre laickú verejnosť: bezolovnaté strelivo je niekoľkonásobne drahšie ako olovené, za zhoršenia balistických vlastností, bezpečnosti). Pokiaľ viem, tak v kalibri .22 ani veľmi nejaké alternatívy neexistujú.

JK: Každopádne – malorážka aj vzduchovka sú postavené na streľbu mäkkým kovom. To znamená, že tam dôjde k veľmi rýchlemu opotrebeniu vývrtu a užívateľ sa môže svojím spôsobom s tou svojou zbraňou rozlúčiť. Naviac – celkom otvorene: malorážkové strelivo má svoj význam, nakoľko je veľmi lacné a slúži na výcvik. Bohužiaľ, ak sa niekto bude snažiť vyrábať malorážkové strelivo, povedzme so zinkovou strelou, tak už to také lacné nebude a rovnako mám pochybnosti o spoľahlivosti a funkčnosti takéhoto streliva.