Šport to na Slovensku nemá ľahké a ten mládežnícky už vôbec nie. O biatone, mladých športových nádejách, o olove a o zbraniach sme sa zhovárali s viceprezidentom Slovesnkého zväzu biatlonu.

1. Pochádzate z rodiny známych biatlonistov, takže ste mal ku biatlonu a k športu, ako takému, veľmi blízko. Ako je to dnes? Je zo strany detí dostatočný záujem o tento šport, aby bolo z čoho vyberať budúcich šampiónov?

Peter Kazár: Moja generácia určitým spôsobom doplatila na zmenu systému mládežníckeho a školského športu v deväťdesiatych rokoch a prvej dekáde tohto storočia. Aj počas aktuálneho obdobia korony sledujeme v spoločnosti celkový nárast záujmu o šport a pohybové aktivity. Keďže biatlon spája zdraviu prospešné bežecké lyžovanie spolu so streľbou na cieľ, tak zvýšený záujem prirodzene registrujeme aj v našom športe. Jedná sa o spojenie fyzickej a mentálnej výkonnosti. Momentálne ale dobiehame investičný dlh do športovej infraštruktúry, materiálneho vybavenia a v mládežníckych kluboch sa aspoň čiastočne snažíme nahradiť absentujúcu základnú školskú pohybovú prípravu. O klasickom výbere športových talentov, spojeným so systémovým testovaním pohybových schopností na základných školách sa asi hovoriť nedá, ale naše pravidelné úspechy na najvýznamnejších podujatiach v mládežníckom športe dokazujú, že aj pri menšom počte športovcov vieme, pri dodržiavaní metodiky prípravy, uspieť aj za náročnejších podmienok.