Zabránia zákazy zbraní násiliu?

Ako po každej podobnej tragickej udalosti, aj po nedávnej streľbe Filozofickej fakulte UK v Prahe sa hlasy, volajúce po zákaze civilného držania zbraní. S rovnakou ideou sa objavila online petícia, požadujúca okamžité ukončenie civilnej držby. Či zákazy zbraní a ich výlučná dostupnosť výhradne pre profesionálov má zmysel, sme zmapovali v minulom článku o incidentoch spôsobených členmi ozbrojených zborov.

Ďalší „výborný“ nápad v návale paniky je návrh zákazu vstupu so zbraňou do verejných budov v Česku. Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa navrhovatelia vysporiadali s otázkou bezpečného uloženia týchto zbraní pri vchode. A tiež či neuvažovali nad tým, že tieto miesta sa aicky stanú budúcim cieľom zločincov, ktorí budú mať istotu, že sa im v danej lokalite nikto ozbrojený nepostaví na odpor. Zločinci totiž málokedy bývajú totálni masochisti a rozhodne preferujú neozbrojené obete. Aspoň teda ako vidíme na príkladoch zo sveta – väčšinou sa vražedné útoky dejú práve na školách a verejných miestach. Len málokedy sa stane, že je niekto natoľko šialený, aby napadol policajnú stanicu alebo armádnu základňu..

Zaujímavosť – je to neuveriteľné, ale aj takí „myslitelia“ sa nájdu. Akurát, ich čin skončí skôr, ako stihne začať.

Poďme sa teraz pozrieť na problém z druhej strany. Sú strelné zbrane naozaj vinníkom násilia, alebo platí, že ak chce niekto spáchať hrozný čin, spôsob si vždy nájde?

Najvražednejšie útoky v Českých dejinách

Uvádzame tabuľkový výpis 10 predchádzajúcich najhorších útokov v českých dejinách do roku 2023, plus aktuálnu tragickú udalosť na Filozofickej Fakulte, spolu so spôsobom ich spáchania. Tabuľka je zoradená podľa počtu obetí.

Poznámky k tabuľke

1. Do decembra 2023 najničivejší vražedný útok v v novodobej histórii
2. Hepnarová už skôr útočila ako podpaľač. Neskôr sa pokúsila zaobstarať si strelnú zbraň, dokonca sa prihlásila do streleckého krúžku Svazarmu. Zohnať aickú zbraň však bolo v komunistickej krajine takmer nemožné, takže nakoniec zvolila variantu útoku nákladným automobilom, ako najvýhodnejšiu a najjednoduchšiu. Podľa znaleckého posudku netrpela psychickou poruchou.
3. Nelegálna zbraň bola svojpomocne vyrobená z nestreľbyschopného výukového rezu
4. Pištole zakúpené v Nemeckej Spolkovej Republike

Závery z tabuľkového prehľadu

Z vymenovaných udalostí vyplýva, že vo väčšine prípadov nebola použitá legálne držaná zbraň.

Kto sa rozhodol premyslene vraždiť, dokázal svoj plán úspešne zrealizovať aj v krajine výrazne obmedzenou dostupnosťou zbraní. Zákazy zbraní v totalitných krajinách nezabránia šialencom spáchať ich hrozné činy. (Hepnarová, komunistické Československo)

Pri útoku v Ostrave zahynuli až traja príslušníci Vězeňské služby České republiky (dvaja aktívni, jeden bývalý). Rozhodne sa jednalo o osoby dobre zoznámené s ovládaním strelných zbraní a pokiaľ by mali zbraň u seba, mohli tragédii minimálne z časti zabrániť. Horeuvedený návrh na zákaz nosenia zbraní vo verejných budovách by tak vyslovene sabotoval možnosti legálnych vlastníkov o nutnú obranu.

Zaujímalo by nás, či predkladatelia hore uvedenej petície budú požadovať zákaz nielen strelných zbraní, ale podľa vyššie uvedenej tabuľky aj ostatné nebezpečné veci. Citujem z textu petície : „všemi dostupnými právními i praktickými nástroji v maximální možné míře omezili přístup ke zbraním“ – žiadajú teda, aby vláda postavila mimo zákon aj sekery, nože, benzín, zemný plyn v domácnostiach a nákladné vozidlá? Minimálne predstava každodenného zásobovania Prahy bicyklami a fúrikmi je celkom úsmevná. Petičnému výboru túto upresňujúcu otázku určite položíme.

Situácia v krajinách s reštriktívnou zbraňovou politikou

Čína – drakonické tresty aj za vzduchovky

Komunistická Čínska ľudová Republika, ako každá totalitná krajina, už od svojho počiatku presadzuje zákazy zbraní. Pre človeka, ktorý vyrastal v strednej Európe, je priam neuveriteľné, že za vlastníctvo 16J vzduchovky, akú poznáme z jarmočných strelníc, sa v Číne udeľujú doživotné tresty. Zabraňuje takáto extrémna legislatíva teroristickým útokom?

Podľa Global Terrorism Database v Číne dochádza bežne k dvojcifernej incidencii teroristických útokov ročne, ktoré si vyžiadajú desiatky až stovky obetí ročne. Najhorším bol rok 2014, kedy došlo k 37 útokom, pri ktorých zomrelo až 322 obetí.

Zoznam vybraných útokov nožmi, kladivami, bombami, chemikáliami a ohňom v ČLR

• 08/2010 – Útok na škôlku v Zibo, 3 deti + učiteľ zavraždení, 20 zranených detí
• 09/2011 – Dievča a traja dospelí zabitý sekerou v Gongyi
• 09/2012 – Útok na jasle v Guangxi Zhuang, 3 deti neprežili, 13 zranených
• 09/2013 – Útok na základnú školu v Balijie impovizovanou výbušninou, 2 mŕtvi, 44 zranených
• 03/2014 – Útok na železničnú stanicu Kunming: Osem útočníkov vyzbrojených nožmi stihli zabiť 31 ľudí (vrátane dvoch príslušníkov strážnej služby) a zraniť 143 ďalších (z toho 7 policajtov).
• 09/2014 – Útočník dobodal 3 deti na smrť v základnej škole v Dongfang
• 09/2016 – 4 deti dobodané na smrť počas cesty do školy
• 05/2017 – Podpaľačstvo v škole Weihai, 11 mŕtvych detí + 2 dospelí uhorelo v školskom autobuse
• 06/2017 – Bombový útok na škôlku v okrese Feng, 8 mŕtvych, 65 zranených
• 04/2018 – 9 zavraždených pri útoku na strednú školu v okrese Mizhi
• 06/2018 – Útok nožom na Shanghai World Foreign Language Primary School, 2 chlapci zavraždení
• 10/2018 – Útok na škôlku v meste Chongqing, 14 detí porezaných
• 01/2019 – Útočník napadol 20 detí v Pekingu s kladivom, 3 deti zranené
• 09/2019 – Útočník v dedine Chaoyangpo zabil 8 študentov a zranil 2 ďalších
• 11/2019 – Chemický útok korozívnou chemikáliou v Kaiyuan, viac ako 50 poleptaných – prevažne detí
• 06/2020 – Útok na základnú školu, 39 zranených
• 12/2020 – Útok na školu v Kaiyuan, 7 mŕtvych, 7 zranených
• 04/2021 – Útok na škôlku v meste Beiliu: Útok nožmi neprežili dve deti, ďalších 16 je zranených
• 08/2022 – Útok na školku na juhovýchode provincie Jiangxi, 3 mŕtvi, 6 zranených
• 07/2023 – Útok na škôlku v Lianjiang: 3 deti + 3 dospelí dobodaní na smrť.
  V článku BBC je uvedené, že od roku 2010 došlo až ku 17 útokom nožmi na školách (!!!)
  Väčšina páchateľov uviedla, že ich chorý čin je aktom „pomsty spoločnosti“.

Izrael – zákazy zbraní a cesta naspäť k ozbrojenej spoločnosti

Izrael významne pritvrdil svoju zbraňovú politiku v roku 1995. Stalo sa to primárne v reakcii na atentát na premiéra Jicchaka Rabina, ktorého troma výstrelmi zabil pravicový extrémista Jigal Amir. Svoju úlohu ale zohral aj teroristický útok ďalšieho pravicového extrémistu Barucha Goldsteina vo februári 1994. Ten vyzbrojený aickou puškou Galil, vtrhol do mešity Ibrahimi a zabil tam 29 Palestínčanov a zranil ďalších 125 ľudí.

Následné úpravy zákona a vykonávacích vyhlášok boli synonymom pre zákazy zbraní civilným osobám. Sami zákonodarci si čoskoro uvedomili, že to bol krok vedľa a že odzbrojenie bezúhonných občanov naopak zhoršilo bezpečnostnú situáciu v regióne. Pomerne skoro nasledovalo zmiernenie podmienok – koncom roka 1996 bolo umožnené držanie zbrane pre veteránov IDF.

Pokles počtu zbraní a nové násilie

Podmienky pre získanie licencie boli však aj naďalej nedosažiteľné pre väčšinu obyvateľstva. Počet zbraní v civilnom vlastníctve tak pozvoľna klesol z 242.849 ks v roku 1992, na 145.000 ks v roku 2014. V tom období boli významnými udalosťami Tretia „tichá“ palestínska intifáda v roku 2014 a Intifáda jednotlivcov 2015-2016, ktorá bola charakteristická individuálnymi útokmi „osamelých vlkov“ buď autami (úmyselná zrážka davu ľudí), alebo útokmi nožmi.

poznámka: Tretia intifáda bola reakcia na vraždu 16 ročného chlapca Mohameda Abú Khdeira. Izraelskí pravicoví extrémisti si vyhliadli náhodnú obeť, chlapca uniesli, dobili na smrť a následne upálili. Hlava vražednej skupiny, Jozef Chaim Ben David mal totiž psychické problémy, povolenie na zbraň bolo pre neho nedosiahnuteľné a teda ako spôsob spáchania tohto ohavného činu zvolil upálenie obete. Vzhľadom na jasný plán vraždiť, súd neuveril obhajobe nesvojprávnosť v čase spáchania a tak bol v roku 2016 odsúdený na doživotie + dodatočných 20 rokov.
Záujemcom o históriu arabsko-izraelských konfliktov odporúčam seriál Naši chlapci, ktorý je relatívne vernou dramatizáciou týchto udalostí).

Vražda Abú Khdeira, rovnako ako prevedenie Intifády jednotlivcov, sú ďalšie smutné príklady, že keď sa niekto rozhodne vraždiť, spôsob si nájde. Na individuálne útoky jednoducho „riešenia“ typu: zakázať autá a nože, mať na každom rohu niekoľko plne vyzbrojených vojakov nie sú realizovateľné.

Cesta naspäť – postupné uvoľňovanie civilného držania

Keď izraelská vláda konečne pochopila, že jedinou cestou je znovu vyzbrojiť bezúhonných občanov, nasledovali uvolnenia zbraňovej legislatívy v rokoch 2015 a 2018. Podpora vlády trvala nielen za dlhého radu vládnutia Benjamina Netanjahua, ale aj za 36. vlády (rotujúce predsedníctvo Bennett / Lapid), kedy bola v rámci širokej koalície vládnou súčasťou aj Zjednotená Arabská Kandidátka. Vtedajší premiér Naftali Bennett vtedy vyslovene vyzval izraelcov s povolením na nosenie zbrane, aby tak urobili. Neboli to len prázdne reči politika z kancelárie, Benett totiž presne vedel o čom hovorí. Počas svojej vojenskej kariéry slúžil u elitnej jednotky Sayeret Matkal a prieskumu Maglan, odkiaľ odchádzal s hodnosťou majora.

Návrat B. Netanjahua a teroristický útok z Gazy

Po obnovení vlády B. Netanjahua v decembri 2022 bol menovaný ministrom národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir (37), ktorý začal výrazne podporovať vlastníctvo a nosenie zbraní. Koncom roka 2023 Izrael v reakcii na obrovský teroristický útok Hamasu urýchlene opäť zmierňuje pravidlá súkromného držania zbraní. Jedná sa o konečne logický prístup, lebo konečne politici pochopili, že nepriateľmi sú teroristi a nie vlastní občania. Zlého človeka so zbraňou nezastavia letáčiky, ani transparenty s peknými heslami, ale jedine dobrý človek so zbraňou.

Aktuálne Izrael čelí rekordnému návalu záujemcov o zbrojné preukazy, podaných bolo 260.000 žiadostí, viac ako za posledných 20 rokov dohromady. Pre nesúhlas s touto politikou a v súvislosti s tlakom izraelskej ľavice, bol donútený k rezignácii šéf oddelenia zodpovedného za vydávanie povolení na zbraň. Minister Ben Gvir na to reagoval rezolútne:

Politika ozbrojovania spoločnosti bude pokračovať a dokonca sa rozširovať. Pokiaľ niekto z úradníkov odmieta plniť nariadenie ministra, nemal by zotrvať na svojom poste.

zdroj: https://www.timesofisrael.com/head-of-national-gun-licensing-unit-resigns-amid-furor-over-ben-gvirs-policies/

Ukrajina – zákazy zbraní do poslednej chvíle

Prístup ukrajinských politikov k súkromnému vlastníctvu zbraní bol veľmi reštriktívny. Tí vychádzali z dedičstva totalitnej legislatívy Sovietskeho zväzu. Tiež bol problém s kvantom nelegálnych zbraní z neporiadku 90-tych rokov. Poslanci Verchovnej rady schválili v prvom čítaní vo zákon 5708 až 23 februára 2021. V ňom parlament načrtol podmienky pre vlastníctvo zbrane podobne, ako ich poznáme v ČR alebo SR. Veľkú zásluhu si vtedy pripísal dnes už bývalý minister obrany Oleksij Reznikov, ktorý patrí trvale k veľkým zástancom civilného držania zbraní.

Žiaľ, ako to už býva, politici sa zobudili absolútne neskoro, pretože už na druhý deň začala ruská invázia na Ukrajinu. Práve v tej chvíli, kedy štát potreboval ľudí so streleckým tréningom a návykmi, mu títo ľudia chýbali. Autority sa snažili zachrániť zúfalú situáciu výcvikom civilistov s drevenými maketami, no asi je jasné aj laikom, akú úroveň mohol mať takýto „výcvik“.

Japonsko – pacifistická krajina

Po prehre v II. svetovej vojne Japonsko prijalo v roku 1947 novú, tzv. pacifistickú ústavu, ktorá bola výrazne rozdielna oproti predchádzajúcej ústave Meidži.

My, japonský ľud, rozhodujúci prostredníctvom riadne zvolených zástupcov v národnom
zhromaždení, rozhodnutí zaistiť pre nás a pre naše budúce generácie plody mierovej spolupráce
so všetkými národmi a dary slobody po celej našej zemi, a vedení úmyslom už nikdy nedopustiť
hrôzy vojny vyvolanej jednaním vlády, prehlasujeme, že základným nositeľom moci je ľud
a vyhlasujeme túto ústavu.

Touto úpravou sa ukončil imperiálny charakter cisárstva, boli posilnené demokratické inštitúty a mechanizmy. Viaceré vojenské štruktúry boli úplne zrušené, armáda sa premenovala na „Japonské sily sebaobrany“ a už priamo v ústave bolo zakázané ich nasadenie kdekoľvek, s výnimkou obrany vlastného územia. Odtiaľto pramení reštriktívny prístup k zbraniam, kedy aj policajti smú nosiť zbraň výhradne počas služby. Pre bežného občana je nosenie zbrane prakticky nemožné, jediná reálna cesta vedie cez členstvo v Loveckej Asociácii Japonska.

1995 – Útok sarinom v tokijskom metre

Zákazy zbraní (strelné zbrane aj meče) platili od roku 1946 (vládne nariadenie), resp. od 1958 zákonom o strelných a chladných zbraniach. Domáca výroba útočných pušiek nešla členom sekty Óm šinrikjó podľa plánu. Rozhodli sa preto experimentovať s biologickými a chemickými zbraňami – skúšali antrax, botulotoxín, no nakoniec sa rozhodli pre sarin aj z dôvodu cenovej výhodnosti (!!!). Pôvodné plány boli na výrobu až 70 ton tohoto nervovo paralytického plynu!! Sekta bola schopná vyrábať aj forgén, VX a kyanovodík, ktoré aj viac alebo menej úspešne použila pri rôznych útokoch. Hlavný útok na metro 20. marca 1995 si so šťastím vyžiadal „len“ 14 mŕtvych a zhruba tisícku zranených. Množstvo použitej látky stačilo sa zabitie niekoľko desiatok tisíc ľudí, no niektoré sáčky útočníci zle prepichli, niektoré obsluha metra ako podozrivé vyhodila z vlaku + prispela primitívna metóda rozptýlenia látky. Metro bolo ako miesto útoku vybrané úmyselne, na maximalizáciu efektivity bojového plynu. Zdroj

2008 – Masaker v Akihabara

Páchateľ najprv narazil nákladným autom do davu ľudí, následne zaútočil dýkou. Výsledkom bolo 7 zavraždených a 10 zranených

2022 – Atentát na Šinzo Abe

Nedostupnosť zbraní nebráni kutilstvu a ľudovej tvorivosti. Bývalý premiér Japonska bol zavraždený doslova „na kolene“ vyrobenou jednoduchou improvizovanou zbraňou, ktorej účinnosť je až prekvapivá, na to že je vyrobená doslova zo stavebného odpadu a lepiacej pásky. Sú k dispozícii podrobné fotky vražednej zbrane, ale z viacerých dobrých dôvodov som sa rozhodol obrazovú prílohu vynechať.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Ťažko si predstavíte absurdnejšie zákazy zbraní ako horeuvedené, platiace v Číne. Politici v Spojenom Kráľovstve toto doviedli do dokonalosti, problém so zákonom môžete mať aj za bežné náradie alebo domáce nástroje. Neveríte?

V U.K. platí „gun ban“ od roku 1997, ako reakcia na tragickú streľbu na škole v Dunblane so 17 zabitými a 15 zranenými. Zákazy zbraní zašli do takej absurdity, že polícia rekviruje aj takéto „strašne nebezpečné“ predmety:

Nie, nejde o žart. Bohužiaľ, oni to myslia úplne vážne.

Trochu štatistiky

Ctení čitatelia – snáď mi odpustíte, že nebudem prekladať celý 29 stranový dokument. I tak máte môj obdiv, že ste sa dočítali až sem. Tak len stručný preklad niektorých kľúčových momentov tejto oficiálnej štatistiky.

• strana 4 – vpravo, graf ukazuje zreteľný nárast incidentov s palnými zbraňami medzi 2016 až 2019
• strana 7 – graf ukazuje veľký nárast vrážd po 1997, práve po zákazoch zbraní
• strana15 – veková štruktúra páchateľov, väčšina sa pohybuje medzi 15-35 rokmi

Škandinávia

• 17 ročné dievča sa ubránilo znásilneniu za pomoci obranného spreja, obžalovaná je však ona za nosenie „zbrane“
• 19 ročné dievča zatknuté za nosenie obranného spreja. Ono je to v tom Švédsku asi nejaká divná miestna tradícia, postihovať ženy za to, že si dovolia brániť sa. Čo je teda dosť zvláštne, keď si znásilnenia tam vystrelili zo 15.240 prípadov v 2015 na 26.688 incidentov v 2021.
• v bezbraňovom Švédsku raketovo stúpa kriminalita, prestrelky, bombové atentáty, útoky granátom, …

Zhrnutie – zákazy zbraní

Uponáhľané výzvy vystrašenej laickej verejnosti na zákazy zbraní, pod heslom „zbrane patria do rúk profesionálom“ sú emotívne, iracionálne, zbrklé, pod vplyvom strachu a nevedomosti. Horeuvedené prípady jasne dokumentujú nefunkčnosť striktnej zbraňovej legislatívy a široké alternatívne možnosti aktívnych vrahov na páchanie zla.

Spoločnosť dnes žiaľ ešte nie je v stave, aby dokázala dokonale zabrániť každému zločinu. Práve pokusy o podobný stav by dotiahli obmedzenia ad absurdum, že by sme sa ako ľudstvo mohli vrátiť naspäť na stromy. Akurát pozor – na stromoch rastú konáre a papeky by sa dali zneužiť ako zbraň.