Ako sme informovali v prechádzajúcom článku, na Ukrajine sa pod vplyvom neslávne známych udalostí štát spamätal a uvolnil dovtedy prísne reštriktívnu ukrajinskú zbraňovú legislatívu. Dovtedy boli pušky armádneho typu výhradne ako nelegálne zbrane v rukách zlogincov.
Už nasledovné dní však priniesli jasnú odpoveď – že iniciatívy ozbrojiť aj slušných občanov prišli neskoro. V panike vyvolanej blížiacimi sa ruskými vojskami, štát pristúpil z zúfalému kroku:
Distribúcia zbraní v Kyjeve
Podľa ukrajinských zdrojov bolo takto v Kyjeve rozdaných až 18 tisíc zbraní strieľajúcich dávkou, vrátane munície do nich. Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, ktorý dlhodobo vyjadruje podporu legálneho vlastníctva zbraní na Ukrajine, na svojom facebookovom profile obhajoval tento neštandardný krok, ako „nevyhnutný“. Žiaľ, okolo 30% zbraní sa nedostalo do rúk Teritoriálnej Obrany, ale do vlastníctva pochybných jednotlivcov. Toto sa rýchlo – behom pád dní, prejavilo prestrelkami v uliciach Kyjeva medzi rôznymi skupinami, kvôli vybavovaniu si účtov.
Napriek tomu, že sa viaceré média pokúšali urobiť zo Slovenska zbrojnicu teroristov, odborná verejnosť, ktorá mala podrobnejšie informácie o zbraniach používaných pri teroristických činoch v západnej Európe vedela, že väčšinou sa jednalo o Zastavy M70 ( resp. ich klony). Tie pochádzajú z Balkánu z čias konca Juhoslovanskej občianskej vojny. Odtiaľ sa rozkotúľali po celom kontinente a vo veľkom množstve na čiernom trhu kolujú dodnes.
Ohlasy a reakcie
Obavy z podobného vývoja sa objavujú už dnes. Už 19. 04. 2022 CNN oznámila, že predstavitelia USA nemajú prehľad o zbraniach, ktoré posielajú na Ukrajinu (toho času primárne Stingery a Javeliny)
08. 05. 2022 sa vyjadrila šéfka Europolu vyslovene proti opakovaniu Juhoslovanského scenáru. Europol by mal pracovať na stratégii, ako nepustiť nelegálne zbrane z vojnovej oblasti do EU.
Veľmi podobne sa vyjadril aj rakúsky minister vnútra Gerhard Karner 11. mája na Kongrese o aktuálnych spoločenských výzvach v spoločnosti. Požadoval, aby kontroly na vnútorných hraniciach členských štátov EU boli prítomné aj v budúcnosti.
Nelegálne zbrane potvrdené
02.06.2022 v článku pre britský Guardian šéf Interpolu otvorene priznal, že zbrane dodávané na UA skončia v rukách zločincov ako nelegálne zbrane.
Magazín Toronto Star 04. 06 2022 publikoval rozhovor s dobrovoľníkom bojujúcim na UA, ktorý opisoval zatknutie ukrajinského dôstojníka za nelegálne obchodovanie so zbraňami.
Aplikácia pre priestor strednej Európy
Na príklade Ukrajiny vidíme, že ak chce mať štát rezervu užitočných legálne ozbrojených bezúhonných občanov, treba na ich prípravu myslieť skôr. Namiesto reštrikcií im orgány musia dožičiť vhodné podmienky na tréning, keby boli náhodou potrební. Ako dnes informovalo združenie Legis Telum, konečne sa aj u nás pripravuje trojúrovňová koncepcia pre prípad obrany štátu: OS SR + aktívne zálohy + občania s istým stupňom prípravy. Pevne dúfame, že sa podarí tento model doviesť do funkčného a zmysluplného stavu. Bolo by neštastné, aby sme sa v prípade ohrozenia neuchyľovali k podobným zúfalým krokom, ako je rozdávanie útočných pušiek nevycvičeným neskúseným a neprevereným amatérom.
V Česku sa koncept ozbrojenej verejnosti ako súčasti bezpečnostnej štruktúry štátu zavádza. Aktivním zálohám a stanoveným zálohám sa budeme venovať niekedy v budúcnosti.
Legálne a nelegálne zbrane – záverečný komentár
Zbraň v ruke je v prvom rade zodpovednosť. Ozbrojený laik je nebezpečný nielen svojmu okoliu, ale aj sám sebe. Pritom užitočná hodnota neskúseného ozbrojenca sa blíži limitne k nule. Každý športový strelec totiž vie, ako veľmi sa na výkonoch aj dobrého strelca môže podpísať niekoľkomesačný výpadok tréningu, aký sme zažili cez lockdowny.
Vo svetle týchto udalostí vyznieli všetky kroky Bruselu dosť hlúpo. Obmedzujú sa legálni držitelia zbraní kvôli dĺžke zásobníkov, kvôli iniciatívam za úplný zákaz olova sa stane potrebný pravidelný tréning nedostupným.. A pritom jediní, ktorí sú všetkými týmito reštrikciami postihnutí, sú práve legálne ozbrojení bezúhonní občania. Práve tí, na ktorých by štáty v prípade krízovej situácie mali najviac spoliehať.
Zaujal Vás tento článok? Prihláste sa na odber noviniek: